Leto so Slovenským Folklórom
Okrem toho, že som sa tohto leta 2014 stretla so svojou rodinkou na Slovensku, mala som príležitosť oboznámiť sa aj s Myjavským folkórom, Tekovskou kultúrou, zaspievať si s folkórnou skupinou Prešovčan v lone prekrásnej prírode Vysokých Tatier, nahrať hudobné podklady pre náš súbor Karička, a spoznať sa s krásnymi ľuďmi, s ktorými ma spája spoločná vášeň k folklóru.
V prvom rade by som chcela spomenúť 5.ročník Letnej školy Choreografie Slovenského ľudového tanca a Slovenských reálií pre Slovákov Žijúcich v zahraničí, ktoré sa konalo v mikroregióne Myjava. Tento kurz bol usporiadaný Centrumom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave pod Finančnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Veľká vďaka patrí naším organizátorom Ľudmile Abelovej a PaedDr. Janke Chládeckej, PhD., naším tanečným pedagógom Mgr.art. Lenke Konečnej, ArtD a pánovi docentovi Jankovi Blahovi, dlhoročnému pedagógovi a osobnosti VŠ muzických umení v Bratislave. Účastníkmi boli vedúci i členovia slovenských folklórnych súborov v zahraničí. Asi najpočetnejšie bolo zastúpenie zo Srbska a z Rumunska, ale nechýbali ani Slováci z Čiech, Poľska, Chorvátska, Kanady a moja maličkosť z USA. Desať krásnych dní pominulo ako voda. Ale za to bolo plné folklórnych zážitkov, tancov a spoznanie nádherného Myjavského kraja, a krásnych ľudí, ako napríklad pána primátora Pavla Halabrína a etnografičky Vierky Feriancovej. Nejednému z nás vyhŕkla slza pri lúčení.
Ďalšou mojou zastávkou bol Tekovský kraj, konkrétne obec Rybník, kde som sa mala možnosť stretnúť s krásnou dušou Monikou, ktorá oživuje folklór cez fotografiu. Vďaka nej som mala nádherný Tekovský kroj prvý krát na sebe a jeden som si zo sebou aj odviezla. Ďakujem aj primátorovi Králikovi, ktorý ma srdečne prijal a porozprával sa so mnou o tradíciach ich regiónu.
No a potom sledoval môj rodný Prešovský kraj a s ním stretnutie sa s hudobníkmi folklórnej skupiny Prešovčan, s ktorými som sa spoznala pred 25 rokmi, keď som pôsobila vo folklórnom súbore Sabinovčan. S touto skupinou som nahrala svoje CD „A ket ja husički pasala“, a tento krát mi pomohli aj s nahrávkami, hudobnými podkladmi pre náš súbor Karička. Je to skvelá skupina plná talentovaných hudobníkov. „Prešovčan, chýbate mi!!! Som rada, že sme sa opäť stretli a mala som si šancu s vami zaspievať aj v naších malebných Tatrách“.
V Podhradíku, blízko Prešova, som zavítala do výrobni krojov Cipísek, ktorý je v dobrých rukách Jozefa Karahutu. Našla som tam usilovných a talentovaných pracovníkov, ktorí vedia obnoviť to čo niekedy nosili naši dedovia.
Medzi ďalších by som chcela spomenúť pána choreografa Slavomíra Ondejku a Agátu Krausovú, ktorí mi dali vzácne rady spojené s nácvikom súboru. Slovenský folklór je rozmanitý a nájdem v ňom vždy niečo nové.
Ďakujem všetkým, ktorý mi pomohli prehĺbiť si vedomosti v oblasti folklóru a najmä slovenskému ľudu, ktorý zanechal pre nás toto krásne dedičstvo.
Okrem toho, že som sa tohto leta 2014 stretla so svojou rodinkou na Slovensku, mala som príležitosť oboznámiť sa aj s Myjavským folkórom, Tekovskou kultúrou, zaspievať si s folkórnou skupinou Prešovčan v lone prekrásnej prírode Vysokých Tatier, nahrať hudobné podklady pre náš súbor Karička, a spoznať sa s krásnymi ľuďmi, s ktorými ma spája spoločná vášeň k folklóru.
V prvom rade by som chcela spomenúť 5.ročník Letnej školy Choreografie Slovenského ľudového tanca a Slovenských reálií pre Slovákov Žijúcich v zahraničí, ktoré sa konalo v mikroregióne Myjava. Tento kurz bol usporiadaný Centrumom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave pod Finančnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Veľká vďaka patrí naším organizátorom Ľudmile Abelovej a PaedDr. Janke Chládeckej, PhD., naším tanečným pedagógom Mgr.art. Lenke Konečnej, ArtD a pánovi docentovi Jankovi Blahovi, dlhoročnému pedagógovi a osobnosti VŠ muzických umení v Bratislave. Účastníkmi boli vedúci i členovia slovenských folklórnych súborov v zahraničí. Asi najpočetnejšie bolo zastúpenie zo Srbska a z Rumunska, ale nechýbali ani Slováci z Čiech, Poľska, Chorvátska, Kanady a moja maličkosť z USA. Desať krásnych dní pominulo ako voda. Ale za to bolo plné folklórnych zážitkov, tancov a spoznanie nádherného Myjavského kraja, a krásnych ľudí, ako napríklad pána primátora Pavla Halabrína a etnografičky Vierky Feriancovej. Nejednému z nás vyhŕkla slza pri lúčení.
Ďalšou mojou zastávkou bol Tekovský kraj, konkrétne obec Rybník, kde som sa mala možnosť stretnúť s krásnou dušou Monikou, ktorá oživuje folklór cez fotografiu. Vďaka nej som mala nádherný Tekovský kroj prvý krát na sebe a jeden som si zo sebou aj odviezla. Ďakujem aj primátorovi Králikovi, ktorý ma srdečne prijal a porozprával sa so mnou o tradíciach ich regiónu.
No a potom sledoval môj rodný Prešovský kraj a s ním stretnutie sa s hudobníkmi folklórnej skupiny Prešovčan, s ktorými som sa spoznala pred 25 rokmi, keď som pôsobila vo folklórnom súbore Sabinovčan. S touto skupinou som nahrala svoje CD „A ket ja husički pasala“, a tento krát mi pomohli aj s nahrávkami, hudobnými podkladmi pre náš súbor Karička. Je to skvelá skupina plná talentovaných hudobníkov. „Prešovčan, chýbate mi!!! Som rada, že sme sa opäť stretli a mala som si šancu s vami zaspievať aj v naších malebných Tatrách“.
V Podhradíku, blízko Prešova, som zavítala do výrobni krojov Cipísek, ktorý je v dobrých rukách Jozefa Karahutu. Našla som tam usilovných a talentovaných pracovníkov, ktorí vedia obnoviť to čo niekedy nosili naši dedovia.
Medzi ďalších by som chcela spomenúť pána choreografa Slavomíra Ondejku a Agátu Krausovú, ktorí mi dali vzácne rady spojené s nácvikom súboru. Slovenský folklór je rozmanitý a nájdem v ňom vždy niečo nové.
Ďakujem všetkým, ktorý mi pomohli prehĺbiť si vedomosti v oblasti folklóru a najmä slovenskému ľudu, ktorý zanechal pre nás toto krásne dedičstvo.